Čo sa týka otázky z nadpisu, „u nás" znamená na Slovensku a „dobre" znamená priblíženie sa životnou úrovňou vyspelému svetu. Schválne píšem vyspelému svetu, nakoľko prežívať od výplaty k výplate, žiť bez kvalitného zdravotníctva či školstva a o krajšej dovolenke iba snívať - to človeka dlho baviť nebude.
Po vojne sa u nás ľudia rozhodli pre socializmus. Nebudem polemizovať, či bola za daného stavu vzhľadom na rozdelenie sveta i iná možnosť. A nebudem to ani nijako hodnotiť - ľudia boli unavení vojnou, chceli začať inak, a s nejakou vierou v niečo lepšie urobili rozhodnutie. Čas ukázal, aké to bolo rozhodnutie.
Od prvého momentu budovania socializmu sa začalo naše zaostávanie na západom. Môžeme sa baviť o tom, že západu pomohol hospodársky balík spoza Atlantiku, ktorý sme my odmietli, ale v konečnom dôsledku to nebolo podstatné. Podstatné bolo to, že v drvivej väčšine aktivít sme boli v porovnaní napr. s Rakúskom či Nemeckom horší, slabší, menej výkonní. Zaostávanie bolo tak hrozivé, že po 40-ročnom budovaní socializmu sme v mnohých kritériách meškali i 20 rokov za západným svetom. Ono - keby v pretekoch na 400 metrov bol víťaz v cieli a iný bežec ešte len v polovici trate, asi by po ňom ani pes neštekol. Žiaľ - v našej krajine sa toto budovateľom našich svetlých zajtrajškov udatne podarilo.
Nie, že by naši robili málo. Verím, že hutník Toník a dojička Anička makali udatne. Ale čo robiť, keď ako na potvoru hutník Helmut a dojička Gundula vytvorili ďaleko väčšie hodnoty a tak sa dnes ako dôchodcovia chodia prechádzať po Paríži či Karlových Varoch. Kam sa chodia prechádzať Toník s Aničkou, radšej nenapíšem. Všetko je to totiž o uhle pohľadu. Ak sa pozerám na generáciu budovateľov socializmu očami starého Slováka, vybudovalo sa toho nesmierne veľa. Celé mestá, sídliská, fabriky. Byty s centrálnym kúrením, ktoré hold starí Slováci nemali. A keď sa dlhšie počkalo, a aj nejaký ten úplatok sa dal, tak sa i auto dalo kúpiť. Z tohto pohľadu to nebolo zlé.
Problém je ale porovnať to naše budovanie nie z pohľadu starého Slováka, ale z pohľadu aktuálneho Bavoráka. A tu je to porovnanie žiaľ viac ako drastické. Asi aj to bol dôvod, prečo tisíce našich ľudí utekali na západ, a iba jeden utiekol na východ. Nejaký americký herec, ktorému keď doplo, čo urobil, bachol sa radšej na dno jazera. Skrátka - v čom sme mohli za vyspelým svetom zaostávať, v tom sme zaostávali. Azda len v počte porád, výboroviek, plenárok, aktívov, osláv prvého mája, osláv československo-sovietskeho priateľstva a osláv mdž sme boli lepší ako tí Bavoráci. A tiež sme mali lacnejšie mlieko - síce každým vypitým litrom sme prznili budúcnosť našich detí, ale robili sme to s úsmevom na perách a v pevnom presvedčení, že to až tak zlé nebude a že si tie sociálne istoty, v ktorých sme si chrochtali, plne zaslúžime.
Áno, urobili sme i pár chýb. Zavreli sme do basy Vlastu Buriana, Horákovú sme obesili, našich pilotov lietajúcich v RAF sme utýrali všemožnými spôsobmi a chatárovi a horolezcovi Zamkovskému sme zakázali vstup do Tatier. No... drobnosti... Čo tam po živote jednotlivca, keď ide o blaho tisícov.
Lenže to blaho celkom blahom nebolo. Zaostávanie bolo ohromné - ostatne z obr. 2 vidieť, že ešte ani v roku 2006 Slovensko nedosiahlo u tvorby hrubého domáceho produktu na hlavu či na odpracovanú hodinu takú hodnotu, akú malo Rakúsko v roku 1980. Z toho logicky vyplýva i výrazne nižšia životná úroveň, ktorá plodí nespokojnosť. Smutno úsmevné je to, že najväčšiu nespokojnosť plodí u dôchodcov - teda tých, ktorí sa na aktuálnom stave podieľali najviac.
Naša nízka životná úroveň je totiž daň. Daň za to, že niekto chcel prežiť v sociálnych istotách. Sociálne istoty sú totiž krásna vec. Ak teda na ne krajina má. Ak na ne nemá, tak je to len o tom, že niekto sa bude mať lepšie na úkor niekoho iného. Generácia budovateľov socializmu sa mala sociálne prijateľne, ale na úkor budúcnosti svojich detí. A možno kedysi stačilo strašne málo – byť len trocha tvrdší na hutníka Toníka a dojičku Aničku, a nenechať ich plánovať päťročnice pod symbolom kosáka a kladiva. Možno by nás dnes neučili Kórejci vyrábať autá, ale my ich. Možno by sme nechodili na univerzity do Nemecka a Anglicka, ale oni by chodili ku nám. Možno by sme na európskych futbalových zápasoch videli reklamy takých špičkových firiem ako ZVL, ZŤS, VSŽ, VSS, Slovena, Slovenka, Ozeta, Makyta, VÚVT...
Dnes už po tých firmách ostala len pietna spomienka. A ten kto vie, čo nové, vlastné, svetové dokázali urobiť ľudia v Trnave na Škode 1203 či Žilinčania na nákladných autách Avia, tak sa ani diviť nemôže. Dopadli sme presne tak, ako sme si zaslúžili. Asi aj preto, že život v istotách nie je o istotách, ale o posratej budúcnosti. Tisícky dôchodcov sa o tom dennodenne presviedčajú, a žiaľ nielen dôchodcov. A ja dnes len zhrozene sledujem, koľkí ľudia si za toho boha nemienia uvedomiť, že akékoľvek budovanie sociálnych istôt je len synonymom okrádania našich detí. Za socializmu išli peniaze na istoty typu dotovaného žrádla, lacných bytov, bezplatných služieb. A tak neostalo na poriadne školstvo, výskum, vývoj, technológie... Výsledkom je tretinová životná úroveň oproti západu. A my by sme si raz už mohli uvedomiť, či je lepšie správať sa zodpovedne, alebo naďalej prežierať budúcnosť našim deťom.
Blížia sa voľby. Opäť tu niekto sľubuje istoty. Kedysi v Číne jeden idiot budoval istoty tým, že v každom meste postavil vysokú pec. Dopadlo to zle. Neskôr iný idiot sa v inej krajine vykašľal na kvalitnú pôdu a povedal si, že bude pestovať pšenicu na stepiach. Tragédia. A len celkom nedávno a dokonca u nás ďalší idiot išiel bojovať so svetovou krízou a oživovať ekonomiku stavaním diaľnic. A všetko v mene istôt. Istôt, ktoré si mali ľudia zaslúžiť. Lenže oni si ich nezaslúžia. Zaslúžia si iba to, o čo sa sami pričinia. Čo sami vymyslia, vybudujú, vytvoria. Ak iba budú veriť všakovakým mesiášom, dopadnú ako obyčajne. A tí, ktorí by skutočne chceli vedieť, kedy sa konečne dotiahneme na vyspelý svet, kedy sa svojou životnou úrovňou priblížime tým úspešným, nech si pozrú posledný obrázok. Popisuje síce minimálnu mzdu, ale ja sa obávam, že platí všeobecne. Tí, ktorí chápu, ako je to s tými istotami, ten obrázok pochopia tiež.
Zdroje : internet
